FF Navždy spolu

Navždy spolu (5. časť) → THE END

28. února 2008 v 19:50 | Samantha
Keď vystúpila na starej zastávke, bola už tma. Striaslo ju chladom, no zároveň ju hriala nádej, že sa s ním opäť stretne. Opäť bude s ním......
Ani sa nenazdala a stála pred jeho domom. Otvorila bránku, keď vtom sa na ňu hodilo niečo čierne. Bol to Scotty! Okamžite ju spoznal, i keď svetlo pouličnej lampy bolo chabé, začal ju oblizovať... Nakoniec sa jej podarilo vstať. Tak, bola tu. Teraz ju však čakalo niečo oveľa ťažšie... Podišla pomaly ku dverám domu. Zaklopala. Nikto neotváral. Zmocnila sa jej obava, že azda nie je doma, no zároveň, možno v to kútiku svojho srdca aj dúfala. Bolo by pre ňu ťažké pozrieť mu do očí... Keď vtom jej zazvonil mobil.

Navždy spolu (4. časť)

25. února 2008 v 20:43 | Samantha
Ranné lúče sa pokúšali predrať cez hrubé závesy Tanjinej izby, až sa im to po dlhom úsilí nakoniec podarilo. Tanja otvorila najprv jedno oko, potom aj druhé , no keď jej pohľad padol na budík, skoro ju vystrelo!
Bolo pol jedenástej a s Tomom sa mala stretnúť o jedenástej! Razom bola hore. Nahádzala na seba prvé čo jej prišlo pod ruku a opláchla si tvár. O päť minút vystrelila z izby ako blesk a bežala naprieč celým Magdeburgom až ku kaviarni, v ktorej s chalanmi trávila toľko času. Bolo jedenásť, keď vošla dnu. Poobzerala sa okolo seba. Samozrejme, Tom tu nebol. Už zabudla, že nikdy nikde nepríde načas. Úplne prebratá z rannej rozcvičky sa v pokoji usalašila v rohu kaviarne. "Naše miestečko," usmiala sa a objednala si colu. Nevedela, čo bude robiť, kým sa Tomovi uráči prísť, no potom si uvedomila, že to je nič v porovnaní s tým, ako dlho na ňu musel čakať Bill...

Navždy spolu (3. časť)

23. února 2008 v 23:31 | Samantha
Vysoká postava sa čoraz viac približovala, až po chvíli úplne vystúpila zo šera, ktoré medzičasom nastalo. Bol to Tom. Všimol si ju... (Bill zatiaľ zmizol sa dverami domu) "Prišla si, ďakujem," povedal. "Nemáš mi začo ďakovať, urobím všetko aby viac netrpel," odpovedala chladne, vycítila totiž už z prvého jeho telefonátu, že ju stále obviňuje z bratovho utrpenia. Odvrátila pohľad, nechcela sa mu pozrieť do očí. Vedela totiž, že má pravdu. "Ľúbiš ho?" spýtal sa po chvíli ticha. "Viac než svoj život." "Prečo si potom ušla?" "Nepochopil by si...."
Na chvíľu zavládlo hrobové ticho . "Musím už ísť, Bill ma bude hľadať. Ale mohli by sme sa stretnúť, povedzme zajtra o 11-tej na rohu našej kaviarne..." Sklopil oči, objal ju a vrátil sa do domu. Znovu ostala sama ako prst. Doľahlo k nej akurát cvaknutie dverí a vzápätí volanie: "No tak kde si dal môj kufor?"

Navždy spolu (2. časť)

22. února 2008 v 20:04 | Samantha
Tanja sa zobudila do krásneho rána. Pohľad jej padol do okna, ešte stále mokrého od včerajšej búrky a na oblohu, ktorá dnes pripomínala mäkkučkú perinu. Veľké biele oblaky pomaly plávajúce po belasom nebi, pôsobili ako liek na jej ubolenú dušu. Mala chuť začať odznova. Chcela začať nový život, bez spomienok, bez bolesti, bez Billa...
Odišla do kúpelne. Opláchla si tvár a zadívala sa na svoj odraz v zrkadle. Ten čas odlúčenia od Billa zanechal na nej stopy. Už sa nepamätala, kedy sa naposledy schuti zasmiala, už si nepamätala, kedy naposledy prežila deň, kedy by neplakala, alebo aspoň chvíľu kedy by nepociťovala samotu. Obliekla sa preto a vyšla do ulíc Paríža. Všade na ňu však tá samota doliehala. Mladé páry sa prechádzali, smiali a ona sa cítila hrozne. Billa stále ľúbila. To, čo si nahovárala dnes ráno nebolo skutočné. Skutočná bola len Billova láska. Kdesi v hĺbke svojho srdca vedela, že nechce začať odznova. Chcela byť len s ním, s Billom... Toľkokrát si predstavovala, že sa vráti a Bill ju prijme späť... Toho sa však bála. Bála sa vrátiť. Nevedela, aká by bola jeho reakcia. Ona bola tá, ktorá ho zradila, nechala ho samého vo svete plnom faloše, ktorému tak nedôveroval...

Navždy spolu (1. časť)

21. února 2008 v 18:53 | Samantha
Čitatelia poviedok - mám pre vás dobrú správu ;-) Ako prezrádza nadpis, na blogu bude zverejňovaná nová poviedka. Jej autorkou je Desire. Možno ste si od nej už všimli nejaké komentáre. A ak nie, možno si ešte všimnete :-)
V každom prípade, očakáva vaše komentáre k prvému dielu jej FF-ky, takže sa nedajte zahanbiť a napíšte svoj názor. Každého pisateľa poviedok poteší, ak vidí, že jeho dielko niekto naozaj číta a oceňuje jeho prácu... :-)

_________________________________
Myšlienkami bola stále s ním, s Billom. I keď sa snažila zabudnúť a žiť ako predtým, nemohla. Láska čo k nemu cítila, bola stále v jej vnútri...

Tanja sedela pri okne, v izbe parížskeho hotela, kde chcela zabudnúť. Zbaviť sa spomienok na človeka, ktorého z celého srdca milovala, ktorý bol pre ňu na tomto svete ten najdôležitejší, a ktorému zároveň spôsobila toľko bolesti. No nech bola kdekoľvek, myšlienky naňho ju neopustili. Naopak, prenasledovali ju na každom kroku. Bolo to už pol roka. Pol roka, čo bez rozlúčky a jediného slova vysvetlenia, ušla.
 
 

Reklama