Vina - cena za lásku (23. časť)

27. února 2008 v 21:02 | Samantha |  FF Vina - cena za lásku
Victorii sa jeho spev dostával hlboko do podvedomia. Od šťastia sa jej srdce napĺňalo takou radosťou, akú mala, keď ho v to ráno uvidela znova ležať vedľa seba. Ten pocit jej priam vyplavoval slzy z očí. Bill sa na ňu pozrel a prestal si spievať. Práve v tej chvíli sa jedna z horúcich sĺz skotúľala na Billove telo a na jeho ramene vytvorila malý potôčik. Jednou rukou ju pustil a krátkymi dotykmi dlane jej začal slzy utierať. Victoria zodvihla ruku a položila ju na Billovu práve vo chvíli, keď sa jeho dlaň dotýkala pokožky na jej tvári. Nepustila ju, ani po chvíli. Vnímala teplo, ktoré z nej vyžarovalo a prechádzalo do nej. Bill na ňu len očarujúco hľadel a neprestal ju držať v objatí. Po chvíli však pocítil chladné pohladenia vánku, ktorý k nim dobiedzal. Dal jej letmý bozk na pery a druhou rukou siahol na kohútik teplej vody. Otočil ním, potom aj druhým a zhora na nich začal kvapkať čoraz silnejúci prúd vody. Naberal na intenzite a o chvíľu sa ocitli pod záplavou kvapiek príjemne sa pohrávajúcich s pokožkou každého z nich...

"Môžem ťa utrieť?" navrhol Bill provokatívne, keď vyliezli zo sprchy. Victoria, ktorá mu v tej chvíli stála chrbtom sa otočila za jeho hlasom a usmiala sa na chlapca v župane. Omotala okolo seba uterák, čo držala v pravej ruke a priblížila sa k nemu. Pozerala na kvapky vody stekajúce po Billových mokrých vlasoch a rozširujúce sa kútiky úst vyčarovali na jej tvári úsmev. "Čo je ti smiešne?" spýtal sa tváriac sa naoko maximálne dotknuto. Dusil v sebe smiech, čo bolo počuť aj v jeho hlase. "Ale nič," dodala Vicky pomaly sa zadúšajúca smiechom. "Smeješ sa na mne? No povedz, som ti na smiech?" vážne pokračoval vo výsluchu, no pri poslednej vete už nevydržal a nahlas sa rozosmial. Smejúci sa hlas Victorie teraz sprevádzal aj Billov radostný prejav. Podišiel k nej ešte bližšie a roztiahol ruky do objatia, čím chcel zamaskovať svoj skutočný zámer. Vicky mu dokonale naletela. Len čo sa ho chystala objať, zastihol ju nepripravenú a zaútočil jedinou zbraňou, ktorá na ňu vždy zaberie. Začal ju silno štekliť a neprestával, ani keď sa v kŕčoch smiechu skláňala k zemi, aby zabránila jeho šibalským rukám dostať sa aspoň na určité miesta jej tela. Ocitla sa na zemi, ležala s hlavou prikrčenou k ramenám a snažila sa brániť. No Bill bol šikovnejší, poriadne ju naťahoval. Keď už sa zdalo, že so svojou hrou končí, začal ešte viac a neprestal pokiaľ Victoria súcitne neprosila pomedzi slzy gúľajúce sa po jej vysmiatej tvári. Až vtedy uznal, že stačilo. Dvomi krokmi bol pri dverách kúpeľne a rozbehol sa vyhľadať bezpečnú skrýšu potrebnú pred pomstou za jeho "zločin". "Toto ti nedarujem," počul hlas ozývajúci sa za ním práve vo chvíli, keď zoskakoval z posledných troch schodov. Onedlho sa ozvalo slabé tresknutie dverami, no vtedy už bol v bezpečí šatníka v predsieni. "No tak, schovávaš sa predo mnou? Ale mne neutečieš," vyhrážala sa Victoria a snažila sa zachytiť akýkoľvek zvuk či pohyb. Podarilo sa. Bill sa pri pomyslení na rozzúrenú Victoriu zahalenú len uterákom potichu rozosmial a práve to ho prezradilo. Victorii, ktorá v strehu čakala práve na takýto omyl, to samozrejme neuniklo a po špičkách sa rýchlym krokom vydala k šatníku, v ktorom sa prikrčený Bill snažil rozkázať sám sebe a preklínal okamih, kedy si predstavil Vicky v uteráku.
"Áááá," víťazoslávne zvolala Vicky, len čo otvorila šatník a pozrela na prichyteného Billa, ktorý sa tváril nesmierne odhalene. "Vravela som, že predo mnou sa neskryješ," pokračovala a ústa sa jej roztvorili do širokého úsmevu. Bill sa však ihneď spamätal, pohotovo sa vyškriabal zo šatníka a popod nohy jej utiekol do ďalšej časti domu. Victoria sa bleskovo rozbehla za ním a rozpútala sa naháňačka sprevádzaná niekoľkými pádmi každého z nich. Znova sa cítili ako malé deti, ktoré sa zvykli naháňať a pokrikovať na seba na ihrisku. S tým rozdielom, že teraz tu nemali maminy, ktoré by ich strážili, aby nespadli alebo ktoré by im pofúkali rany po nešťastne zvolených krokoch...
Po pol hodine naháňania sa obaja zvalili na gauč v kŕči smiechu. "Tak ak som teraz neschudla tú úžasnú večeru, tak potom už naozaj neviem!" zvolala Vicky, keď sa konečne zmohla na slovo. "Zlatko, mne by nevadilo, keby si pribrala. Veď ja si ťa aj tak vykŕmim," povedal Bill vyškierajúc sa na Victoriu. "No... len neviem-neviem, či by si ma potom dokázal odniesť až do postele," dodala usmievajúc sa na Billa. "Láska predsa hory prenáša," dokázal sa vynájsť a pritom prebehol prstom po Vickinom nose. Usmiala sa a namiesto odpovede mu venovala dlhý bozk...
"Nejdeme sa prejsť?" spýtal sa Bill po chvíli maznania sa. "S tebou kamkoľvek," súhlasila Victoria, vstala a hneď ho ťahala z gauča. "No tak vstávaj, bol to tvoj nápad," povedala so smiechom, keď sa snažila donútiť neprístupného Billa k pohybu. "Veď už idem, idem," poddal sa ťahaniu za ruky, postavil sa a pri tom ju stihol nežne pľasnúť po zadku. Vyšli na poschodie, obliekli sa, upravili a ruka v ruke vykročili z domu. Vybrali sa smerom k parku, kde spolu ešte nikdy predtým neboli...
Koniec 23. časti, pokračovanie nabudúce :-)
Napísala Samantha a Peťa
 


Komentáře

1 Sabka123 Sabka123 | E-mail | Web | 27. února 2008 v 21:12 | Reagovat

jééj, nezaškodilo by keby je táto časť trochu dlhšia ale newa, ste úžasné spisovateľky baby =D dalej!

2 sima sima | 27. února 2008 v 21:44 | Reagovat

je to nadherna ff-ka rychlo pokrackoooo

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama